Najstaršou kultúrnohistorickou pamiatkou bol v Šišove nepochybne farský kostol,  postavený nad obcou na starom hradisku. Jeho počiatky bližšie nepoznáme, sú však možno staršie ako prvá písomná správa o obci. Vyplýva to z listiny ostrihomského  arcibiskupa Lodomera z roku 1285, ktorou daroval príjmy zo štvrtiny cirkevných desiatok z fár v Topoľčanoch, Krušovciach a v Šišove Nitrianskemu biskupstvu a Nitrianskej kapitule. Ten svoj čin odôvodňoval skutočnosťou, že o zriadenie týchto fár mala už pred  obnovením Nitrianskeho biskupstva (t. j. pred rokom 1083) veľké zásluhy veľkofara sv. Martina pod Nitrianskym hradom,  ktorá bola spočiatku ich materskou farou. Podľa toho by kostol a fara v Šišove mohli pochádzať už z konca 11. Storočia. Včasnorománsky kostol so starým patrocíniom  sv. Margity stál potom akiste po viacerých opravách alebo prestavbách až do 70. Rokov 18. Storočia. Vtedy ho zbúrali a začali na jeho mieste stavať dnešný kostol, zasvätený pamiatke Povýšenia sv. Kríža, ktorý aj s novou farou definitívne dokončili v roku 1781.

Kostol postavili v klasickom slohu a spočiatku bol bez veže. Vežu k nemu pristavili až v roku 1821 a pri kopaní jej základov našli aj kamene s nápismi, o čom sme už hovorili . Kostol je jednoloďový s mnohouhlým uzáverom presbytéria (kňazišťa) a k nemu pristavenou sakristiou. Presbytérium i loď kostola sú zaklenuté, pričom medziklenbové pásy dopadajú na vtiahnuté piliere.  Vežu vstavali v roku 1821 do priečelia a zakončili ihlanovou strechou. Strecha kostola bola pôvodne pokrytá šindľom, ktorý až začiatkom nášho storočia naradili škridľovou krytinou.  Tá bola omnoho ťažšia, takže prišlo neskôr aj k popraskaniu múrov kostola a tie museli po 1. Svetovej vojne stiahnuť železnými tyčami. Bočné fasády kostola s oknami sú hladké a iba priečelie s portálom, na ktorom je letopočet stavby veže, je členené rizalitom (vystupujúcim pásom muriva).

Hlavný oltár Povýšenia sv. Kríža pochádza z čias stavby kostola a má stĺpovú architektúru s drevenými sochami anjelov. Nad ním je na zadnej stene presbytéria zavesený obraz Povýšenia sv. Kríža v dobovom ozdobnom ráme. Obraz má značnú umeleckú hodnotu a podľa šišovskej školskej kroniky bol k nám prinesený. Až donedávna boli v kostole aj dva bočné oltáre, a to oltár sv. Jána Nepomuckého a oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Obraz sv. Jána Nepomuckého na prvom oltári je starší a pochádza z prvej polovice 18. Storočia. Jeho autorstvo sa v uvedenej kronike pripisuje známemu barokovému maliarovi Jánovi Kupeckému, podľa čoho sa obraz dostal do kostola odinakiaľ. Obraz Nepoškvrneného počatia Panny Márie je mladší, vznikol až v prvom desaťročí 19. Storočia a namaľoval ho peštiansky maliar. Neďaleko neho bola na stene voľná baroková socha sv. Barbory a v sakristii kostola opatrovali gotickú sošku znázorňujúcu Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ostatné zariadenie kostola (drevená kazateľnica, krstiteľnica, socha sv. Antona Paduánskeho a organ) bolo mladšie a pochádzalo z konca 19. storočia. Zo  starého zbúraného kostola sa zachovala iba kamenná svätenička pri vchode do kostola a vo veži kostola stredoveký zvon z 15. Storočia. 

V Šišove sú však aj ďalšie kultúrnohistorické pamiatky náboženského charakteru. Patrí k nim aj kamenný kríž na najvyššom mieste cesty cez Brezinu zo 70. Rokov 18. Storočia. Podľa miestnej tradície ho postavili na počesť Márie Terézie, ktorá po tejto ceste prechádzala z Nitrianskej do Trenčianskej stolice. Ďalšie dve kultúrnohistorické pamiatky sa nachádzajú priamo v obci. Je to kamenná socha sv. Jána Nepomuckého pri fare a kamenná socha sv. Floriána uprostred dediny. Obe pochádzajú z konca 18. Storočia. Ďalšia socha sv. Jána Nepomuckého zo 70. Rokov 18. Storočia je na Hornom Riadku neďaleko potoka Lúštek pred Godálovým domom. Kultúrnohistorické pamiatky náboženského charakteru sú však aj na Dolnom Riadku. Je to baroková kamenná socha Sedembolestnej Panny Márie v Teichmanovej záhrade z konca 18. Storočia. Pôvodne stála pri ceste z Dolného na Horný Riadok, ktorú pri komasácii zrušili. Pri komasácii však zrušili aj starý dolnoriadocký cintorín nad osadou. Pri ňom stála aj kamenná socha sv. Jozefa zo začiatku 19. Storočia. Tú potom preložili na začiatku nového dolnoriadockého cintorína, kde stojí dodnes. V roku 1938 vznikol aj drevený kríž pri križovatke ciest z Borčian na Dolný Riadok a na Chudú Lehotu (na „Kyslej vode“), ktorý nechala postaviť rodina starostu obce Pavla Horvátha.

Zo svetových kultúrnohistorických pamiatok je v Šišove najvýznamnejší kaštieľ. Je to poschodová klasicistická budova obdĺžnikového pôdorysu, postavená na starších základoch. Poslednú podobu dostala pri prestavbe v roku 1870, odkedy ju viackrát upravovali. Hlavná fasáda kaštieľa je na východnej strane obrátená do parku. Má predsunutú terasu, členená je rizalitmi a zakončená je trojstranným štítom. Predsunutý vchod do kaštieľa je na západnej fasáde s početnými oknami. Niektoré miestnosti na prízemí kaštieľa sú zaklenuté klenbami, ostatné, najmä na poschodí, mali rovné stropy. Po roku 1947, keď kaštieľ adaptovali na potreby školy, prešli však tieto miestnosti prestavbami. Po roku 1870 postavili na druhej strane cesty aj pozdĺžnu prízemnú budovu tzv. malého kaštieľa, taktiež v klasicistickom štýle.  Jej vonkajšia fasáda, obrátená do cesty, bola členená rizalitmi, a vyvýšený vchod do budovy bol  z východnej čelnej strany . na konci 19. Storočia v nej sídlili správcovia veľkostatku, neskôr lekár a potom notársky a obecný úrad. V súčasnosti je v nej umiestnený obchod a pohostinstvo. Hlavná fasáda budovy je už porušená vybúraním nových dverí a osadením nových okien.

Kultúrnohistorickou pamiatkou je však aj rozsiahly park, ktorý sa nachádza na východ od kaštieľa na oboch brehoch potoka Liviny.  Vznikol už v druhej polovici 19. Storočia, ľudovo sa nazýva ako „panská záhrada“ a je v ňom aj veľa cudzokrajných listnatých a ihličnatých stromov a kríkov (platany, gaštany, tuje, cyprusy a i.). Aj z domácich drevín sú v ňom zastúpené takmer všetky druhy stromov a kríkov, ktoré tu plnia okrasnú funkciu. Z listnatých stromov sú to rôzne druhy líp, javorov a vŕb, ale aj brezy, jasene, hraby, agáty, kaliny a z kríkov orgovány, štedrece, forsýtie a i.  Prevažujú však ihličnaté stromy (smrek, jedľa, smrekovec, tis a i.), ktorými sú vysadené celé aleje popri chodníkoch. V parku sú aj voľné lúčne priestranstvá, ktoré sa v súčasnosti využívajú na športovú a telovýchovnú činnosť. Pamätným stromom bola aj niekoľko storočná lipa na šišovskom cintoríne, ktorá po zbútľavení hlavného kmeňa žila už iba z bočných konárov. Žiaľ, pri neopatrnom pálení suchého lístia na cintoríne po druhej svetovej vojne zhorela.